|
 V júni 1963 černosi na juhu Spojených štátov, ktorí požadovali rovnoprávnosť, čelili útoku bielych zástancov rasovej nadradenosti, odhodlaných akýmkoľvek spôsobom zachovať segregáciu a rasovú dominanciu. Belosi takmer každý deň rozháňali pokojné černošské zhromaždenia bičmi a psami.
Ľudí ohrozovali puškami, bili ich palicami, pretože sa dožadovali volebného práva a spoločných škôl s belochmi. Tridsaťsedemročný Medgar Evers, terénny pracovník Národnej asociácie pre pokrok farebného ľudu (NAACP) v štáte Mississippi, stál v popredí hnutia za občianske práva. Bol aktivistom NAACP od polovice 50. rokov . Vďaka svojej angažovanosti v boji za občianske práva a pomoc černochom, ktorí chceli študovať na belošskej Mississippsskej univerzite, sa v roku 1962 stal verejne známou postavou. Každý, kto sa v50. a60. rokoch na juhu zastával práv černochov, potreboval veľkú odvahu. Eversovi sa neprestajne vyhrážali smrťou, musel čeliť zastrašovaniu, obťažovala ho polícia. Na jar roku 1963 sa niekto pokúsil vyhodiť do vzduchu Eversov dom v Jacksone, kde žil s manželkou Myrlie a tromi deťmi.
Nezlomný, statočný Evers ďalej sledoval proces rasovej integrácie a odmietal opustiť štát. „Môže sa to zdať smiešne, ale ja milujem juh,“ napísal. „Tu sa môžu moje deti hrať, tu z nich vyrastú dobrí občania- ak im to biely muž dovolí.“
Ako zvyčajne, aj 11. júna 1963 sa Evers celé hodiny venoval propagácii hnutia za občianske práva v Jacksone, ktoré pod policajným nátlakom ochabovalo. Večer niekoľkokrát telefonoval manželke, že ju miluje a čoskoro príde domov. Deti nemuseli ísť spať, mohli počkať, kým sa vráti. Bol horúci večer a Myrlie zaspala pri televízore. Tesne po polnoci ju prebudil zvuk auta na príjazdovej ceste. Počula, ako sa zabuchli dvere na aute, potom čosi hlasno treslo. Deti sa ukryli do skrýše pod dlážkou, ako ich to učil otec v prípade pouličnej streľby.
Myrlie našla manžela ležať pred dverami. Postrelili ho do chrbta. Deti prosili otca, aby vstal, ale bol smrteľne ranený. Jeho posledné slová zneli: „Vysloboď ma.“ Ešte tej noci v jacksonskej univerzitnej nemocnici zomrel.
Eversová smrť vyvolala demonštrácie v celých Spojených štátoch. Bola to prvá vražda černocha na juhu, o ktorej na prvej strane písali celoštátne noviny. Medgar Evers mal štátny pohreb na Arlingtonskom národnom cintoríne. Bola to dojímavá, okázalá príležitosť, aby sa stretli čierni i bieli vodcovia národa.
Jacksonské policajné oddelenie, známe svojou toleranciou k násilnostiam, ktoré belosi podnikali proti černochom, odviedlo pri vyšetrovaní nečakane dobrú prácu. Policajti našli osudnú guľku, ktorá prešla Eversovou hruďou, oknom a stenou a skončila v kuchyni. Tiež identifikovali, kde sa skrýval ostreľovač- vkríkoch za cestou. Nasledujúce ráno našli pušku Enfield z roku 1918 s japonským teleskopickým zameriavačom. Na puške bol jeden jasný odtlačok. Do vyšetrovania sa čoskoro zapojila aj FBI. Dôkazy ich priviedli k bielemu stúpencovi rasovej nadradenosti Byronovi de la Beckwith, 42-ročnému predajcovi hnojív z Greenwoodu, mesta vzdialeného asi 96 km od Jacksonu. Podľa jeho záznamov z druhej svetovej vojny zistili, že jeho odtlačok je totožný stým na puške. Navyše včase, keď sa stal zločin, videli Beckwithov auto zaparkované neďaleko Eversovho domu. Hoci dvaja greenwoodski policajní dôstojníci prisahali, že ho v čase zločinu videli inde, súd s Beckwithom bol krátky. Avšak nikto neočakával, že belošské mississippská porota odsúdi bieleho muža za vraždu černocha. Beckwith sa obhajoval dvakrát, v roku 1962 a1964, a v oboch prípadoch porota nebola jednotná. Beckwitha oslobodili- spravodlivosť zvíťazila až o 30 rokov neskôr.
V roku 1994, presne tridsať rokov po skončení druhého zmätočného procesu, obžalovali sedemdesiattriročného Byrona de la Beckwith z vraždy. Jeho vek i čas, ktorý uplynul od vraždy, predpokladali, že proces bude zastavený, prokurátor Bobby DeLaughter však vyhlásil: „Nikto bez ohľadu na vek, nemôže stáť mimo zákon.“
Beckwith strávil v70. rokoch 20. storočia istý čas v štátnej väznici v Louisiane, pretože v jeho vozidle našli výbušniny, ktorých časť použil Ku-klux-klan pri bombovom útoku. Väzenský dozorca dosvedčil, že počul, ako Beckwith povedal čiernej ošetrovateľke: „Keď som sa mohol zbaviť arogantného negra Medgara Eversa, môžem sa zbaviť aj bezvýznamnej negerky, ako si ty.“ Toto a ďalšie nové svedectvá umožnili, aby zmiešaná porota odsúdila Beckwitha na doživotné väzenie. Zomrel vo väzení v roku 2001 vo veku 80 rokov.
Spracoval a prepísal Miroslav Pomajdík z knihy od R.G. Granta- Atentáty, vydalo vydavateľstvo Perfekt
Users' Comments (0) 
|
|
|
