| Pravda o ruskej opozícii |
|
|
|
| Napísal bekmatov.artur | |
| 28.07.2010 | |
„V Rusku demonštrácia opozície, 50 zatknutých“ „Ruská opozícia: tajná služba nám útočí na webové servery“ „RUSKO: Polícia násilne potlačila opozičnú demonštráciu“ „Policie tvrdě potlačila opoziční demonstraci v Moskvě“ „Ruské bezpečnostní síly tvrdě zasáhly proti účastníkům moskevské demonstrace“
Takéto a podobné sú názvy článkov o ruskej opozícii a jej činnosti v slovenských, ale aj zahraničných médiách. V každom článku je ruská opozícia prezentovaná ako hŕstka odvážnych ľudí demonštrujúcich proti zlej politike Vladimíra Putina a Dmitrija Medvedeva. Brutálne policajné zásahy a zatýkania nie sú ničím zvláštnym. Napriek tomuto odhodlaniu a odvahe však ruská opozícia vedená Garym Kasparovom, Michajilom Kasjanovom a Borisom Nemcovom nemá žiadnu šancu a situácia pripomína skôr boj Dávida s Goliášom ako demokratické súperenie politických táborov.
Aj keď je toto typický obraz o ruskej opozícii, je trochu skreslený. V médiách sa nespomína najväčšia opozičná strana v Rusku, ktorá je v parlamente, ktorá organizuje niekoľkotisícové mítingy po celej krajine od Kaliningradu po Vladivostok. Strana, ktorá naozaj pomáha ľuďom pri nespravodlivých prepúšťaniach, pri boji za práva pracujúcich. Je ňou Komunistická strana Ruskej federácie. V posledných voľbách do štátnej Dumy, v roku 2007, získala len 11,6 % hlasov, ale tento výsledok znamenal konečné druhé miesto. Pre zaujímavosť, na britskom spravodajskom portáli BBC (http://www.bbc.co.uk) je najaktuálnejšia správa, v ktorej je spomenutá Ruská komunistická strana z roku 2007. Sú to výsledky volieb a je tam len spomenuté, že sa dostala do parlamentu ako jediná opozičná strana so ziskom 11,6%. Najnovší článok, ktorý by bol celý venovaný KSRF je z roku 2000. Naproti tomu tu nájdete viacero článkov o podujatiach hnutia Iné Rusko a jeho predstaviteľoch resp. o novodobom ruskom disente. Podobne sú s informáciami na tom aj stránky americkej agentúry AP či britských novín The Times, The Daily Telegraph alebo amerického časopisu Foreign Policy. Pre všetky slovenské médiá (internetové portály, televízie, denníky, rádiá...) sú lídri ruskej opozície len Gary Kasparov, Boris Nemcov, Michail Kasjanov, Oleg Orlov alebo Eduard Limonov. Prví traja sú prozápadne a proamericky orientovaní politici, Orlov je bojovník za ľudské práva a posledný menovaný je predseda Národno-boľševickej strany, šovinistického zoskupenia, ktoré na svoj cieľ (vytvorenie ríše od Vladivostoku po Gibraltár pod ruskou nadvládou) zneužíva symboly komunistického hnutia, a tým ho dehonestuje. Áno, aj ultranacionalista Limonov a jeho dnes už zakázaná strana patria podľa Západu do „demokratickej opozície“, ktorá sa teší veľkej podpore aj mimovládnych organizácií ako Amnesty International. Čo je však zarážajúce o obrovských demonštráciách komunistov každý zaryto mlčí. SITA, TASR, ČTK, BBC, CNN, AP , dokonca aj ochrancovia ľudských práv po celom svete nevidia alebo nechcú vidieť neprávosti, ktoré sa dejú na ruských komunistoch. Úmyselne sú im hádzané polená pod nohy zo strany úradov, sú bití rovnako (ak nie viac a častejšie) ako Kasparovovci a dokonca niektorí z nich už dlhšiu dobu sedia vo väzení. O prípade politického väzňa Sergeja Rožkova som informoval už dávnejšie (http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=837&Itemid=75). Škoda, že tu Amnesty International mlčí. Aby sme mali predstavu o tom, akú podporu majú v Rusku „demokratické“ sily v porovnaní s komunistami , porovnajme si počet účastníkov na demonštráciách oboch predstaviteľov opozície. U komunistov si ako príklad vezmeme demonštráciu na 1.mája tohto roku v Moskve. Zúčastnilo sa jej okolo 30 tisíc ľudí. Tento údaj sa týka len Moskvy a Moskovčanov. Do hlavného mesta sa neschádzali komunisti zo všetkých regiónov Ruska. V Sankt-Peterburgu demonštrovalo 8 tisíc ľudí, v Novosibirsku a Novokuznecku 3 tisíc a v Rjazani 2 tisícky. Za najmasovejšiu akciu hnutia Iné Rusko možno považovať „Pochod nesúhlasiacich“ v roku 2007, ktoré organizovalo Iné Rusko, ale zúčastnili sa ho aj ľavicové organizácie a niektoré odbory. Pochody sa uskutočňovali viac krát. Od marca do novembra v Moskve a Sankt-Peterburgu 4 krát. Podľa údajov ministerstva vnútra sa v Sankt-Peterbugu tohto pochodu zúčastnilo okolo 800 ľudí, podľa organizátorov ich bolo až 15 tisíc. V Moskve to bolo najviac 5 tisíc. Okrem dvoch najväčších ruských miest sa pochody uskutočnili aj v menších mestách ako Čeľjabinsk, Voronež, Tomsk či Rostov na Done. Účasť v týchto mestách nepresiahla dve stovky. Zábery ako príslušníci polície bijú a zatýkajú demonštrantov samozrejme obleteli celý svet. Nech sa „Pochodu nesúhlasiacich“ zúčastnilo veľa alebo málo demonštrantov, či boli údaje nadhodnotené alebo naopak, pravdou ostáva, že Iné Rusko je súčasťou opozície v Rusku. Nie je však jej vedúcou silou, o čom sa nás médiá snažia presvedčiť, zastupuje len jednu časť obyvateľstva nespokojných s pomermi v krajine. A preto, je vrcholne nespravodlivé a z novinárskeho hľadiska neprofesionálne ak médiá informujú len o demonštráciách prozápadných skupín a podujatia strany, ktorú vo voľbách podporilo viac ako 8 miliónov voličov, ignorujú. Artur Bekmatov – SZM Turčianske Teplice
Balakovo ![]() Balakovo
![]() Petrohrad ![]() Petrohrad ![]() Rjazaň ![]() Rjazaň ![]() Saratov ![]() Tula ![]() Vladivostok ![]() Vologda ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva ![]() Moskva
|
mXcomment 1.0.9 © 2007-2010 - visualclinic.fr
License Creative Commons - Some rights reserved




„V Rusku demonštrácia opozície, 50 zatknutých“ 


.jpg)

.jpg)




.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)














