| Konečne strana bez komunistov a eštbákov |
|
|
|
| Napísal Stanislav Pirošík | |
| 14.07.2009 | |
 Pred pár mesiacmi vznikla na našej politickej scéne nová strana, tzv.“ Sloboda a solidarita“. Nebolo by to nič prekvapujúce, veď máme na Slovensku registrovaných cez 130 politických subjektov. Lenže táto strana iba 3 mesiace po svojom vzniku zinkasovala cca. 4,71 % hlasov.
Predtým, než sa pokúsim vysvetliť tento nečakaný úspech, rád by som sa vrátil k názvu strany. Neznalý občan by si povedal, že názov “Sloboda a solidarita“ sa skôr hodí na ľavicovú a nie na liberálno-pravicovú stranu. Slovom „solidarita“ sa len snažia pred spoločnosťou zakryť svoj protiľudový a antisociálny charaker. Na svojej internetovej stránke veľmi dojímavo píšu o bezdomovcoch a solidarite s nimi. Lenže bezdomovci a ostatné desiatky tisíc zbedačených sa z ich solidarity nenajedia ani sa z nej v teple nevyspia. Táto skupina obyvateľstva sa tu len tak znenazdajky neobjavila. Je to dôsledok spoločensko-politických premien po roku 1989, ktoré zničili všetky životné istoty. Prejdime ďalej k slovu „sloboda“, lebo je to veľmi široký pojem. Sloboda je úzko spojená s materialnym základom. Ak človek nemá základné životné istoty, t.j prácu, stály finančný príjem, ubytovanie a stravu, asi sa ťažko môže cítiť slobodný, napriek tomu, že má ústavou garantovanú slobodu prejavu, pohybu atď. Lenže SaS nejde o takýto druh slobody, ona má na mysli slobodu ekonomickú. Laicky povedané, chce garantovať, aby kapitalisti vo svojom vykorisťovaní neboli nikým a ničím obmedzovaní. Určite sa budú cítiť slobodne, keď im štát nebude určovať, akú minimálnu mzdu majú zaplatiť zamestnancovi. No nie je to výstižný názov pre túto stranu, keď si ho podrobne vysvetlíme? Pravda, názov nestačí a SaS sa musela ihneď po svojom vzniku diferencovať od tých ostatných 130 strán a išla na to veľmi rafinovane.
Ako vieme, od roku 1989 tu zúri agresívna antikomunisticka kampaň. Bývalý spoločenský systém je démonizovaný a jeho predstavitelia dávaní na úroveň masových vrahov. S touto kampaňou začali protagonisti Novembra 1989 a vďačne sa jej chytili naše masovo-telekomunikačné prostriedky, ktoré už dávno neslúžia spoločnosti. V novinách nikdy nečítame názory tých, ktorým sa žilo v tzv. „totalite“ lepšie, ako teraz v „demokracii“. Podľa prieskumov verejnej mienky je týchto ľudí viac ako polovica. Žiaľ, táto skupina obyvateľstva vďaka nesplneným ponovembrovým sľubom upadla do pasivity a stala sa z nej takzvaná „ nezúčastnená väčšina“. V dobe, keď jedna politická strana obviňuje druhú, že v jej vedúcich postoch sedí toľko a toľko „bývalých komunistov“, SaS túto spoločenskú klímu využila. Po celom slovensku si vycapili billboardy, v ktorých deklarovali, že sú stranou „bez komunistov a eštébákov“. Mladí ľudia, 20 rokov magorení televíziou a „celebritami“ sa tejto iniciatívy vďačne chytili. Veď vedia, že za socializmu boli rady na banány a nikto nemohol povedať vlastný názor, inak by ho zabili. Ani by mi veľmi nevadilo, že touto bilboardovou kampaňou urážajú súčasné komunistické hnutie na Slovensku, lebo my sa ešte brániť vieme. Ale je to ponižovanie všetkých komunistov, ktorí bojovali v 20. a 30. rokoch za práva pracujúcich apočas druhej svetovej vojny položili vlastné životy, aby sme my mohli žiť. Namiesto toho, aby sme im vzdali úctu, akú si právom zaslúžia, kdejakí nafúkanci z nich robia zločincov. Navrhujem preto všetkým členom SaS / je ich cca. 100/, aby sa okamžite vysťahovali z bytov postavených za socializmu a taktiež prerušili akýkoľvek kontakt s tými rodinnými príslušníkmi, ktorí boli v KSČ. V krátkosti by som sa rád dotkol aj predsedu SaS Richarda Sulíka. Ten spolu s celou rodinou v roku 1980 emigroval do Nemecka. To by nebolo ani také strašné, lebo ČSSR touto stratou určite netrpela. Po štátnom prevrate 22 ročný Súlik cítil závan peňazí, tak sa do svojho rodného Československa vrátil a založil firmu FaxCopy, ktorú všetci poznáme. Možno mi raz pán Sulík vysvetlí ako môže mladý človek založiť firmu, ktorá má pobočky po celom Slovensku. Aby som to všetko zhrnul, SaS nie je relevantným politickým subjektom. Je to len pokus malej skupiny ľudí nabaliť sa a rozkradnúť čo sa dá. O pár rokov po tejto strane neštekne ani pes, lebo pán Sulík si už možno teraz spieva: „Až tu malou zemi celou rozkradem. Tak se vrátím ve svý rodný Colorado / v jeho prípade do Nemecka/ “. Na záver len dodám, že na Slovensku okrem strany „bez komunistov a eštbákov“, existuje aj strana bez zlodejov a privatizérov, ale to ešte potrvá, kým si to naša verejnosť uvedomí. Martin Hulič - SZM Košice
|
mXcomment 1.0.9 © 2007-2010 - visualclinic.fr
License Creative Commons - Some rights reserved
