Schôdza v Kostarike neviedla, a ani nemohla viesť, k mieru. Honduraský národ nie je vo vojne, to jedine pučisti používajú proti nemu zbrane. Im mala byť poslaná požiadavka na zastavenie vojny proti obyvateľstvu. Stretnutie Zelayu s pučistami by mohlo len demoralizovať ústavného prezidenta a vyčerpať honduraský ľud.
Svetová verejná mienka vie čo sa udialo v Hondurase vďaka televíznym záberom, hlavne však z vysielania Telesur, ktorá beztoho, aby stratila čo i len minútu, pravdivo mapovala vývoj udalostí v krajine, včítane prejavov a vyhlásení medzinárodných organizácií, kritizujúcich vojenský prevrat.
Svet mohol byť svedkom útokov na mužov a ženy, pužitia slzotvorných granátov hádzaných do más, vyhrážania sa zbraňami, výstrelov, ktoré mali vystrašiť, ale tiež zranili, dokonca, usmrtili civilistov.
Je absolútne nepravdivá informácia, že severoamerický veľvyslanec v Tegucigalpe Hugo Llorens, nevedel o prevrate alebo od neho odhováral. Vedel o ňom, tak ako to vedeli aj americkí vojenskí poradcovia, ktorí neprestali s výcvikom honduraských vojsk.
Dnes už vieme, že nápad usporiadať rokovanie o mieri v Kostarike vyšiel z ministerstva zahraničia USA ako príspevok ku konsolidácii vojenského prevratu.
Prevrat pripravili a vykonali bezcharakterní ľudia ultrapravice, chránenci Georga W. Busha, tešiaci sa jeho priazni.
Všetci, bez výnimky, majú bohaté skúsenosti z aktivít proti Kube. Hugo Llorens, ktorý je severoamerickým veľvyslanecom v Hondurase od polovice minulého roku, je americký Kubánec. Patrí do skupiny agresívnych veľvyslancov USA v Strednej Amerike, v ktorej je tiež veľvyslanec v Salvadore Robert Blau, Stephen McFarland, veľvyslanec v Guatemale a Robert Callahan, pôsobiaci ako veľvyslanec v Nikarague. Všetci boli vymenovaní Bushom v júli a auguste 2008.
Títo štyria pokračujú v línii Otta Reicha a Johna Negroponta, ktorí spolu s Oliverom Northom boli zodpovední za špinavú vojnu proti Nikarague a za eskadry smrti v Strednej Amerike, ktoré sôsobili v tomto regióne smrť desiatkam tisíc obyvateľov.
Negroponte reprezentoval Busha v OSN; je to cár severoamerických tajných služieb a námestník ministra zahraničia. Tak on ako Otto Reich, tou či onou formou, stoja za vojenským prevratom v Hondurase.
Základňa v Soto Cano, sídlo „Spoločnej úlohy Bravo“, patriacej armáde USA, je hlavným podporným bodom vojenského prevratu v Hondurase.
Spojené štáty majú temný plán, postaviť okolo Venezuely 5 vojenských základní s výhovorkou, že chcú nahradiť základňu v Manta Ecuador.
Bláznivé dobrodružstvo, ktorým je vojenský prevrat v Hondurase, vytvorilo zložitú situáciu v Strednej Amerike, ktorá sa nevyrieši podvodmi a klamstvami. Každý deň vychádzajú na svetlo nové podrobnosti, svedčiace o podiele USA na prevrate, čo vyvolá vážnu odozvu v Latinskej Amerike.
Nápad na mierovú iniciatívu ovzdalo americké ministerstvo zahraničia prezidentovi Kostariky v čase keď Obama v Moskve vyhlásil pred ruskými študentmi, že jediným právoplatným prezidentom Hondurasu je ústavne zvolený Manuel Zelaya.
Pučistom bolo naponáhlo, takže spomínaná iniciatíva bola vymyslená na ich záchranu. Je tiež jasné, že každým dňom je Zelayova situácia nepriaznivejšia, pretože sa pomaly stráca efekt mimoriadnej medzinárodnej podpory z prvých dníh prevratu. Táto yakeeovská špekulácia nijako nezvyšuje možnosti nastolenia pokoja, ale naopak; znižuje ich a nebezpečenstvo násilia je stále väčšie, pretože národy našej Ameriky už nikdy neprijmú osud, ktorý im pripravujú.
Schôdza v Kostarike spochybňuje aj autoritu OSN, OAŠ a iných medzinárodných inštitúcií, ktoré sa postavili na stranu honduraského národa.
Keď Micheletti, prezident de facto včera vyhlásil, že je ochotný vzdať sa kresla, ak sa ho vzdá aj Zelaya, už vedel, že ministrstvo zahraničia a vojenskí pučisti sa – v rámci manévrovania - dohodli na jeho odvolaní s tým, že sa opäť vráti do kongresu.
Jediným korektným krokom by bola výzva severoamerickej vláde, aby ukončila svoju intervenciu, prestala s vojenskou pomocou pučistom a odvolala svoje vojská zo základne v Soto Cano.
To, čo v mene mieru chcú od honduraského národa, je negovanie všetkých princípov, za ktoré bojovaly všetky národy tejto pologule.
„Mier, to je rešpektovanie cudzieho práva“, povedal Juárez.
Fidel Castro Ruz, 16. júla 2009, 13:12 hod.
|
Users' Comments (0) 
|