Prvého októbra oslávila Čínska ľudová republiky svoje 60. výročie.
V ten istý dátum, v roku 1949, Mao Tce-tung, ako líder komunistickej strany Číny, riadil na námestí Tiananmen prvú vojenskú prehliadku Čínskej ľudovej armády. Víťazné vojská niesli so sebou zbrane, ktoré získali v boji s votrelcami, oligarchiou a vlastizradcami.
Na konci 2. svetovej vojny Spojené štáty americké, ktoré utrpeli najmenšie materiálne škody zo všetkých, mali v tom čase monopol na atómové zbrane, 80% svetových zásob zlata a najrozvinutejší nielen priemysel, ale aj poľnihospodárstvo.
Víťazstvo revolúcie v takom ohromnom štáte akým je Čína, vzbudilo očakávania u viacerých kolonializovaných národov, z ktorých mnohým sa v krátkom čase podarilo striasť zo seba toto jarmo.
Lenin správne predpokladal vývoj poslednej fázy vyspelého kapitalizmu a jeho úlohu v svetových dejinách a boji kolonializovaných národov. Víťazstvo revolúcie v Číne potvrdilo Leninovu víziu.
Kórejská ľudová republika vznikla v roku 1948. Na oslavách prvého výročia ČĽR boli prítomní zástupcovia Sovietskeho zväzu, ktorý priniesol najväčšie obete v boji proti fašizmu – viac ako 20 miliónov ľudských životov – boli tam zástupcovia KĽDR, ktorá bola okupovaná Japonskom, ďalej boli prítomní vietnamskí bojovníci, ktorí po bitke s Japoncami museli čeliť Francúzom, ktorí sa za podpory USA snažili opätovne kolonizovať Vietnam.
Vtedy nik nepredpokladal, že za necelé 4 roky – 26. júla 1953 - dôjde v ďalekej Kube ku útoku na vojenské kasárne Moncada a o deväť rokov od vzniku slobodnej Číny zvíťazí revolúcia na Kube -iba 90 míľ od imperialistickej metropoly.
Z tohoto hľadiska som pozoroval oslavy 60. váročia ČĽR. Všetci vedia o našom priateľstve s touto krajinou, právom sa hrdiacou mnohotisícročnou kultúrou, a najstaršou civilizáciou.
V 20. storočí prišli do našej krajiny desiatky Číňanov ako polootroci, oklamaní anglickými obchodníkmi. Mnohí z nich sa začlenili do Oslobodeneckej armády, kde bojovali za našu samostatnosť. Naše vzájomné vzťahy s touto krajinou sa však zakladajú na rovnakých marxistických princípoch, ktoré boli inšpiráciou pre Kubánsku revolúciu, ktoré nám tiež pomohli prekonať ťažké skúšky, keď sa dva veľké socialistické štáty od seba vzdialili, čo spôsobilo značné škody svetovému revolučnému hnutiu.
V ťažkých časoch zániku ZSSR, tak Čína ako Vietnam, Laos a Kórea, pokračovali v priateľských vzťahoch s Kubou. Boli to len tieto štyri štáty, ktoré udržali na výške zástavu socializmu v temných dňoch, keď USA, NATO, Menový fond a Svetová banka, presadzovali a uplatňovali vo svete neoliberalizmus a drancovanie.
Dejiny nemožno ignorovať. Aj nanpriek veľkému podielu čínskeho národa a politickej a vojenskej Maovej stratégii v boji proti japonskému fašizmu, USA ignorovali a izolovali vládu tohoto najľudnatejšieho štátu, nedovolili mu členstvo v Bezpečnostnej rade OSN, zamedzili svojou flotilou oslobodenie Tajwanu, ostrova, patriaceho Číne; podporovali a zásobovali zvyšky armády, ktorá zradila všetky dohody podpísané počas 2. svetovej vojny, konrétne v čase bojov proti japonskej invázii. Tajwan ešte aj dnes dostáva najmodernejšie americké zbrane.
USA nielenže ukrátili Čínu o jej legitímne práva, ale zasiahli aj do vnútorného konfliktu v Kórei, vyslali svoje vojská na čelo koaličnej armády, ktorá zabrala všetky dôležité body tamtoho štátu, hrozili Číne, že zaútočia proti nej atómovými zbraňami; proti národu, ktorý sa toľkou mierou zaslúžil o porážku Japonska.
Hrdinský čínsky národ a jeho strana sa nezľakli hrubých hrozieb. Stámilióny vojakov a dobrovoľníkov dokázali v protiofenzíve prinútiť severoamerické vojská na ústup až za kórejské hranice. V tejto krvavej vojne padlo alebo bolo zranených státicíce, tak čínskych ako kórejských vlastencov. Neskôr impérium yankke >zabilo milióny Vietnamcov.
1. októbra 1949, keď bola vyhlásená ČĽR, Čína nemala ani atómové zbrane, ani žiadnu modernú vojenskú techniku, ktorú má k dispozícii v dnešnej dobe, ale s ktorou neohrozuje nikoho.
Aké boli teraz komentáre Západu? Veľké americké masmédiá boli dosť nevraživé. Najdôležitejšia tlač publikovala články s titulmi ako:..“málo záujmu o ideológiu“...“demonštrácia moci“...“komunistická Čína oslavuje 60. výročie s vojenskou show“.
Aj napriek všetkému nemohli zatajiť svoj obdiv, aj keď komentáre hovorili, že sa jednalo o demonštráciu moci. Hlavnú pozornosť venovali vojenskej prehliadke, o ktorej bohato informovala svet, čínska televízia.
Medzináreodná komunita bola prekvapená takou ohromnou vojenskou silou. Len na prehliadke defilovalo 52 nových druhov zbraní, medzi ktorými boli najmodernejšie bojové transportéry, obojživelníky, radary, prieskumné lietadlá, a sofistikované telekomunikačné prostriedky.
Masmédiá zvlášť upozorňovali na medzikontinentálne rakety DF-31, schopné zasiahnuť atómovými hlavicami ciele vo vzdialenosti 10 tisíc km, ako aj na rakety stredného doletu a protiraketovú obranu.
151 stíhačiek, ťažkých bombardérov, moderné pozorovateľne, vrtuľníky a pod., prekvapili dychtivých vyhľadávačov správ a vojenských technikov. Západná tlač zdôraznila vyhlásenie čínskeho ministra obrany, ktorý povedal: „Čínska armáda má dnes k dispozícii väčšinu zo sofistikovaných zbraní, ktoré patria do zbrojného arzenálu západných štátov“.
Výnimočnú vojenskú prehliadku ukončilo pred mauzóleom 500 obrnených vozidiel a 60 civilných alegorických vozov.
Predvedená moderná vojenská technika bola nevyvrátiteľným dôkazom vyspelej vojenskej kapacity, ktorá len pred niekoľkými desaťročiami bola na nule. Aj tak ale neprekonateľným prvkom prehladky boli ľudia. Žiadny vyspelý západný štát nie je schopný dosiahnuť taký vysoký stupeň precíznosti a organizácie, aký nám ukázala Čína 1. októbra. Médiá, s určitou iróniou hovorili o dôstojníkoch a vojakoch defilujúcich pochodovým tempom „115 husacích krokov“ za minútu.
Rôzne sily, ktoré defilovali na prehliadke, tak ženy ako muži, to robili z obdivuhodnou eleganciou. Málokto by uveril, že je možná taká perfektná organizácia tisícov osôb, či už pešiakov, alebo ozbrojenej techniky, pochodujúcich a zdraviacich tribúnu s takou, ťažko dosažiteľnou, presnosťou a jednotnosťou.
Túto kvalitu, ktorá je ovocím vojenskej disciplíny a výcviku, obdivovala na mieste aj vyše 150 tisícová masa civilov,ktorej väčšinu tvorili mládež a ženy.
Samotné otvorenie osláv, ako aj pozdravenie vojenkých jednotiek hlavou štátu a generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny, bolo veľmi emociálne. Bolo tam cítiť veľkú stotožnenosť medzi vedením a národom.
Prejav čínskeho prezidenta Chu Tin-tchaa bol krátky a konkrétny. Trval len 10 minút , ale obsahoval množstvo hodnotných myšlienok. V syntéze prekonal aj Baracka Obamu. Chu Tin-tchao reprezentuje krajinu s päťnásobne väčším počtom obyvateľov ako majú USA. Nemusel hovoriť o zatváraní väzníc a mučiarní, krajina nie je vo vojne s nikým, neposiela svojich vojakov do cudzích štátov, vzdialených 10 tisíc km, aby tam použili najmodernejšie zbrane na zabíjanie , nevlastní stovky vojenských základní v zahraničí, ani jej flotily nebrázdia všetky oceány; nedlhuje bilióny dolárov, ale naopak, uprostred svetovej hospodárskej krízy ponúka svetu spoluprácu; je to krajina, ktorej hospodárstvo neprežíva recesiu, ale rastie neuveriteľným tempom.
Hlavné myšlienky, ktoré vo svojom prejave vyjadril čínsky prezident:
„V takýto deň, pred 60 rokmi, po storočí krvavých bojov od počiatkov novodobých dejín, dosiahol konečne čínsky ľud víťazstvo čínskej revolúcie; na tomto mieste vyhlásil prezident Mao Tce-tung, zrod Čínskej ľudovej republiky, čo umožnilo, aby sa čínsky národ postavil na nohy a aby krajina s 5 tisíc ročnou kultúrou, začala svoje nové dejiny rozvoja a pokroku“.
„Rozvoj a pokrok, ktorý dosiahla Nová Čína za 60 rokov sú dôkazom, že jedine socializmus je schopný Čínu zachrániť a že jedine reforma a otvorenie sa, zabezpečia Číne rozvoj v socializme, v marxizme. Čínsky národ má vieru a schopnosti na to, aby dobre budoval svoju krajinu a adekvátne prispieval svetu“.
„ Rozhodne sa pripájame ku princípom mierového >zjednocovania ...“
„...budeme aj naďalej, spoločne s mnohými národmi sveta, pracovať v prospech mieru a rozvoja ľudstva a na budovaní harmonického sveta, snažiaceho sa o dosiahnutie všeobecnej trvalej prosperity“.
„Dejiny nás naučili, že cesta vývoja >nikdy nie je rovná, ale že ak zjednotený národ zoberie osud do vlastných rúk, bezosporu prekoná všetky prekážky a bude naďalej budovať svoje veľké hrdinské epopeje“.
Boli to lapidárne odpovede na militaristickú politiku impéria.
Fidel Castro Ruz, 6. októbra 2009, 17:35 hod
|
Users' Comments (0) 
|